Novinky

          • HMATOVÉ PEXESO PRE LEXIGRAM 2025

          • Žiačky našej školy, Yanina Druhanová (I. C), Soňa Šarišská (II. SV) a Paulína Štefanová (III. SV) sa aktívne zapojili do súťaže LexiGram, jednokolového jazykovo-výmyselníckeho projektu pre trojčlenné tímy. Ich úlohou bolo vymyslieť a vytvoriť pomôcku, pomocou ktorej by niekoho naučili slovíčka v nejakom jazyku alebo nejaký gramatický jav. Náš tím, ktorý sa nazval JAPASO, vytvoril krásne hmatové pexeso pre deti so zrakovým postihnutím.

                 Pomôcku mali odprezentovať v slovenčine a min. v jednom ďalšom jazyku. Pôvodne mali ako ďalší cudzí jazyk použiť angličtinu, ale keďže Yanina pochádza z Ukrajiny, ďalší jazyk, ktorý nakoniec vo videu použili, bola ukrajinčina. Proces vymýšľania, výroby a odprezentovania vymyslenej pomôcky priebežne nahrali vo forme videa, ktoré si môžete pozrieť. Aj keď sa v súťaži neumiestnili na prvých priečkach, zaslúžia si pochvalu za svoju kreativitu a zručnosť.

             

                               Mgr. Mária Hvilová

          • O TOM, AKO ČEŠKA VYHRÁ SÚŤAŽ V SLOVENČINE ALEBO PARADOXY V PRAXI

          •      Vedeli ste, že do našej školy chodí jedno neobyčajné dievča s výnimočnou láskou k slovenčine a je z Česka? Volá sa Marika Balunová, je študentkou 1. ročníka maturitného odboru sociálno-výchovný pracovník z I. SV, a je na Slovensku len 1,5 roka. Netají sa tým, že má slovenčinu radšej ako češtinu, a to z dôvodu, že ju považuje za jazyk novší, modernejší, mäkký a ľubozvučnejší. Na tom, aby sa v slovenčine stále zlepšovala, nepretržite pracuje už od marca 2023. Už počas pobytu v Česku v rámci svojho samoštúdia telefonovala v tomto jazyku, prepla si do slovenčiny mobil i počítač, čítala knihy v slovenčine a tiež si stiahla testy z Testovania 9 pre končiacich žiakov základných škôl a pracovala s nimi.

                 Poviedku Zlodej Alfréd, s ktorou získala ocenenie v dištančnej celoslovenskej súťaži v písaní krátkych poviedok v rôznych jazykoch Ťukni, začala písať už na strednej škole v Česku. Inšpiráciou pre jej napísanie bol lenivý otcov kolega z práce – Alfréd, hlavný hrdina poviedky. Poviedka bola pôvodne v češtine a kvôli zapojeniu sa do súťaže ju preložila do slovenčiny za neuveriteľnú pol hodinu.

                 Je veľkým úspechom, že Marika ako rodená Češka so skvelou slovenčinou sa so svojou poviedkou Zlodej Alfréd prebojovala až do finálového celoslovenského kola v máji, kde obsadila 4. miesto. Porota, ktorá poviedku hodnotila, jej nič nevytkla, ale pochválila ju za spracovanie príbehu o tom, že kradnúť sa neoplatí, lebo skôr či neskôr zlodeja dolapia a potrestajú ho a ocenila tiež ideálny koniec príbehu. Veríme, že aj vám sa bude páčiť.

                 Marike srdečne blahoželáme, sme na ňu hrdí a prajeme jej veľa inšpirácií pre jej ďalšiu literárnu tvorbu v slovenčine.

              

            Mgr. Mária Hvilová

             

             

            Marika Balunová: Zlodej Alfréd

             

            Kde bolo tam bolo, žil raz v meste Levoča čašník Dodo. Pracoval v malom podniku Art. Mal dcéru  Majku, ktorá mu do podniku občas chodila pomáhať s umývaním riadu.

            Raz ju poprosil, aby dala dole stoličky zo stolov. Majka si všimla, že v podniku začali stoličky miznúť. Dcéra Dodovi pomohla a potom ju jej babka odviedla k sebe domov. K Dodovi do Artu  postupne začali chodiť zákazníci.

            „Ahoj, Maťo, dáš si Birel?“, spýtal sa Dodo.

            „Díky, Dodo, dám si. Prosím ťa, čo sa tu stalo? Všimol som si, že je tu veľmi málo miest na sedenie“, povedal zmätene Martin.

            „Keď mi dnes bola pomôcť moja dcéra s umývaním riadu a chystaním stoličiek, tiež si všimla, že je tu tých stoličiek málo. Zatiaľ to nebudem riešiť a počkám do zajtra. Pokiaľ sa to nezlepší, zavolám na políciu.“

            Popoludní Dodo začal byť vystresovaný, lebo mal v reštaurácii veľa ľudí, ktorí si postupne objednávali  nápoje a jedlo. Keď ich obsluhoval, mal plné ruky tanierov a pohárov, tie mu spadli na nohu a on si roztrhol topánky. Povedal si, že pôjde do obchodu s obuvou a kúpi si nové.

            „Dobrý deň, pane, ako vám pomôžem?“, opýtala sa Doda predavačka.

            „Chcel by som si kúpiť nejaké pevné topánky, na tie predchádzajúce sa mi totižto nasypalo sklo a mám ich zničené.“

            “Máme tu jedny, posledné. V poslednej dobe nám začínajú miznúť a niekto ich vymieňa za dreváky.“

            „To je zvláštne, mne sa stalo, že v mojej reštaurácii mi začali miznúť stoličky. V poslednej dobe je ich málo.“

            „Prajem vám veľa šťastia, nech sa to už nestáva.“

            „Ďakujem vám veľmi pekne,“ rozlúčil sa Dodo s predavačkou a šiel naspäť do Artu.

            Keď išiel Dodo po ulici, začul staršiu paniu, ako hovorí: „Ľudze, pomôžce mi, dakto mi ukradol sveter, po Levoči sa potuluje asi nejaký zlodej.“

            Dodo si to zapamätal. Po príchode do reštaurácie zistil, že už tam nie je ani jedna stolička a dokonca sa stratili aj cigarety. Raz niekto zaklopal na dvere.

            „Ďalej!“, povedal Dodo a neznámy vošiel dnu.

            „Dobrý deň, som Jano a hľadám si robotu, potrebujete s niečím pomôcť?“

            „Dobrý deň, potrebujem utrieť stoly, neviem prečo, ale všetky stoličky nám zmizli“, povedal Dodo a Jano mu odpovedal: „To je skvelé, mám so sebou handru na utieranie, tá sa bude hodiť.“

            Keď Jano pracoval, tak mu Dodo povedal: „Mohol by som vás poprosiť o jednu maličkosť?“

            „Samozrejme“, odpovie Jano.

            „Niekto nám tu kradne stoličky. Mohli by ste tu ostať cez noc a zistiť, či tie stoličky fakt niekto kradne?“

            „Jasné, mám špeciálnu handru. Nielen, že utiera riad alebo stoly, ale keď ju po niekom hodím, zviaže mu ruky.“

            „To je super, ak mi pomôžete, dám vám vyšší plat“, povedal mu Dodo.

            Večer Jano ostal v podniku cez  noc a pozoroval, či tam niekto nepríde. Zrazu začul, ako niekto rozbil okno. Jano tým smerom hodil handru a tá zlodejovi zviazala ruky.

            „Čo tu robíš?,“ opýtal sa ho.

            „Beriem cigary, chcem ši zapaľic a nemám na to peneži.“

            „Zavolám môjho šéfa.“

            Keď Dodo prišiel do reštaurácie, opýtal sa zlodeja: „Alfréd, kde sa tu berieš a prečo tu kradneš?“

            Potom vysvetlil Janovi, že to je jeho kolega z Prahy, ktorý bol lenivý a nič v jeho bývalej práci nerobil. Po príjazde polície šiel Alfréd na štyri roky do väzenia. Priznal sa aj s tým, že kradol v obchode topánky a menil ich za drevené. Väzenská služba vybavila, že sa Alfréd bude vo väzení aj učiť, lebo keď kradol topánky vo firme, zamestnanci väzenia mu povedali, že hlavné heslo zakladateľa firmy, kde kradol, bolo stále sa vzdelávať.

             

          • NAŠI ŽIACI PÍŠU KRÁTKE POVIEDKY V ANGLIČTINE I SLOVENČINE

          • Vedeli ste, že v našej škole sú žiaci, ktorí dobrovoľne a vo svojom voľnom čase píšu krátke poviedky? Ich mená sú Marika Balunová (I. SV), Natália Hukelová (I. SV), Pavel Chovanec (I. A), Samuel Kožuch (III. SV) a Paulína Štefanová (III. SV). Podnetom pre ich tvorivé písanie bola súťaž Ťukni – dištančná celoslovenská súťaž v písaní krátkych poviedok v rôznych jazykoch. Účastníci súťaže v jednotlivých jazykových kategóriách súťažili v písaní poviedok, ktoré spĺňajú stanovené kritériá a jazykovú úroveň.

            Poviedku v anglickom jazyku napísali 3 žiaci v anglickom jazyku a 2 žiačky v slovenskom jazyku:

            Natália Hukelová: Best Friends Until The Death

            Pavel Chovanec: Hide and It Seeks

            Samuel Kožuch: The day I met a ghost

            Marika Balunová: Zlodej Alfréd

            Paulína Štefanová: Tajomstvo starého domu

                 I keď väčšina z nich sa v súťaži neumiestnila, dokázali využiť svoje tvorivé schopnosti na napísanie peknej poviedky.

            Najväčší úspech dosiahla Marika Balunová, ktorá sa so svojou poviedkou Zlodej Alfréd prebojovala až do finálového celoslovenského kola v máji, kde obsadila 4. miesto.

             

          • Inšpiratívne stretnutie s rozhlasovou redaktorkou Ivanou Jachymovou


          • V utorok 17. júna sa v zasadačke Slovenskej knižnice pre nevidiacich v Levoči konalo ďalšie zo série obľúbených stretnutí literárneho klubu. Hlavným hosťom bola rozhlasová redaktorka STVR Košice Ivana Jachymová, ktorá svojou prítomnosťou a pútavým rozprávaním oslovila všetkých prítomných.
            Ivana Jachymová priblížila účastníkom zákulisie rozhlasovej práce, rozprávala o moderovaní aj hľadaní správnych slov pri práci s ľuďmi a ich príbehmi. Odpovedala na otázky zúčastnených a ochotne sa podelila o svoje skúsenosti z rozhlasovej praxe. Práve jej profesionálny a zároveň ľudský prístup vytvoril atmosféru, ktorá povzbudila zúčastnených autorov k ďalšej tvorbe.
            Súčasťou programu bola aj prezentácia poviedky našej žiačky Mariky Balunovej, ktorá sa so svojím textom umiestnila na 3. mieste v celoslovenskej literárnej súťaži. Nasledovala diskusia, prítomní Marike ponúkli spätnú väzbu, rady i povzbudenie do ďalšieho písania. 
            Stretnutie prebehlo v tvorivej a priateľskej atmosfére. Osobne aj on-line sa spojili ľudia, ktorých spája láska k literatúre. 
            Ďakujeme vedúcej redakcie SKN Daniele Dubivskej za pozvanie a tešíme sa na ďalšie spoločné stretnutia!

            Dana Jelínková
             

          • Júnové účelové cvičenie – putovanie za históriou

          • V utorok 17. júna 2025 sa žiaci našej školy zúčastnili účelového cvičenia spojeného s turistickým pochodom za históriou. Cieľom účelového cvičenia bola nájdenie významného miesta, ktoré sa viaže s pôsobením štúrovcov v meste - areál Kohlwald, oficiálne nazvaný ako Uhliská, kde sú vysadené lipy ako symbol slovanstva. Niekedy tu bol majer, no dnes tu zostali len zrúcaniny. So žiakmi sme rozprávali o histórii štúrovcov z dostupných informácií o tomto mieste. Počas pochodu sme pozorovali lesnú zver, nachádzali veľa lúčnych rastlín a bylín či drevín. Po desiatovej prestávke sme značeným chodníkom prišli k Levočskej priehrade, kde bola ďalšia oddychová prestávka. Postupné zvyšovanie fyzickej zdatnosti, poradovo vystupovať a dodržiavať disciplínu bolo taktiež cieľom tohto turistického pochodu. Nakoniec sme sa cyklistickým chodníkom vrátili späť do školy.

            Kohlwald, miestna časť Uhliská - v Levoči nájdeme aj významné miesta  a medzi ne patrí aj zaniknutá horáreň v lokalite Kohlwald, nazvaná Uhliská. Je to pamätné miesto stretávania sa štúrovcov v štyridsiatych rokoch 19. storočia. Po zosadení Ľudovíta Štúra z profesúry na bratislavskom evanjelickom lýceu sa Levoča ocitla v centre slovenského národného hnutia. Jeho žiaci odišli v marci 1844 na protest zo školy a za miesto štúdií si vybrali Levoču. Počas víkendov prichádzali mladí štúrovci k spomínanej horárni a pod starými lipami neďaleko mesta šermovali, tvorili, recitovali, duchovne aj literárne zreli. Občas tam zahrali aj divadelné predstavenie ako napríklad v roku 1847, keď predviedli 2. scénu z veselohry Jána Chalúpku Kocúrkovo.

            ZDROJ:  https://divadelneprechadzky.theatre.sk/levoca/3b72MOJXoW/DaGPaBjX7j/

             

            Mgr. Jana Hromadová

            vedúca ÚC

        • Kurz na ochranu života a zdravia – 3. až 5. júna 2025
          • Kurz na ochranu života a zdravia – 3. až 5. júna 2025

          • Prvé júnové dni sme využili a zorganizovali pre žiakov našej školy II. Aou, II. Bou a III. C triedy 3-dňový Kurz na ochranu života a zdravia. Na začiatku kurzu sme žiakov a inštruktorov oboznámili s jeho cieľom a obsahom.

             

            Prvý deň kurzu bolo počasie skúpe na slnko a bol naplánovaný turistický pochod na Mariánsku horu. Vzhľadom na nepriaznivé počasie sme sa vybrali len po okolí Levoče a prešli sme sa Potočnou ulicou, serpentínami sme vyšli k štátnemu gymnáziu a desiatu sme si vytiahli v altánku pri administratívnej budove Technických služieb. Nakoniec sme sa vydali Ovocinárskou ulicou po asfaltovej ceste, kde sme prišli až k studničke, kde sme plnili stanovené úlohy a ciele. Pozorovali sme faunu a flóru, kde sme využívali mobilnú aplikáciu na určovanie názvov rastlín a liečivých bylín, skúšali sme orientáciu v prírode pomocou prírodných úkazov. Po splnení cieľa sme sa vrátili späť do školy.

             

            Druhý deň turistického pochodu smeroval k Levočskej priehrade – Žabia cesta, kde nám už na cestu svietilo slnko. Na začiatku pochodu sme zastavili na starom ihrisku, kde sme plnili stanovené úlohy. Rozprávali sme sa o dodržiavaní pravidiel bezpečnosti a ochrany zdravia pri vykonávaní turistiky, o poskytovaní pomoci iným v prípade ohrozenia zdravia a života či vzájomnú pomoc pri pohybe v prírode. Potom sme sa presunuli až k priehrade, kde sme opäť plnili stanovené úlohy ako si vybrať vhodné miesto na stanovanie, ako rozložiť oheň a pripraviť si stravu. Po splnení a rozvíjaní vedomostí a zručností potrebných k pobytu v prírode sme sa vrátili späť do školy.

             

            Na tretí deň kurz sme sa vydali na turistický pochod smerom na kopec Šibeník, kde sme mali krásne výhľady na okolitú prírodu. Rozprávali sme sa so žiakmi o ochrane prírody, jej poznávanie a starostlivosť, o vzťahu človeka k životnému prostrediu. Taktikou pohybu voliť správne tempo sme sa dostali až k farme Odorica, kde sme desiatovali. Tu sme si skúšali techniku obväzovania rôznych častí tela či zabezpečenie prvej pomoci improvizačnými prostriedkami. Po splnení posledných úloh sme sa vrátili späť do školy.

             

            Ďakujem všetkým zúčastneným pedagógom za pomoc pri plnení stanovených úloh  kurzu a žiakom za vzornú disciplínu počas troch dní Kurzu na ochranu života a zdravia.

             

            Mgr. Jana Hromadová

            vedúca KOŽaZ

      • Kontakty

        • Spojená škola internátna, Námestie Štefana Kluberta 1, Levoča
        • 053/4512535
        • Námestie Štefana Kluberta 1, Levoča
          05401 Levoča
          Slovakia
        • 42085390
      • Prihlásenie