7. marca 2024 sme sa zúčastnili besedy so spisovateľkou Barborou Bartošovou v Slovenskej knižnici pre nevidiacich v Levoči.

Pani Bartošová je spisovateľka, tanečníčka a taktiež milovníčka fantasy kníh a filmov. Začala písať už ako malá. Medzi jej prvé vydané knihy patrí knižná trilógia Strážca a neskôr aj Sieň zrkadiel. Jej štýl písania je prevažne zameraný na mladších čitateľov, ale spomínala nám, ako je niekedy milo prekvapená, keď sa dozvie, že jej knihy čítajú aj starší. Trilógia Strážca obsahuje romantiku aj akciu. Preto sú jej knihy vhodné pre chlapcov aj dievčatá.

Veľká vďaka patrí dvom obetavým mladým mužom – Oliverovi a Štefanovi Šípkovským z umeleckej agentúry AMOS z Banskej Bystrice, ktorí dňa 6. marca 2024 odprezentovali pre všetkých študentov našej školy hudobno-vzdelávací program PRÍBEH SLOVENSKA. Išlo o prierez dejinami našej krajiny, pre mladých ľudí tak neznámy. Chronologicky, pútavou formou boli predstavené najdôležitejšie udalostí 20. storočia na Slovensku.

Fašiangy boli odjakživa symbolom radosti, veselosti a hojnosti. Preto sme sa rozhodli pripraviť 6.februára pre našich študentov netradičné fašiangové popoludnie, ktoré sa nieslo v znamení „retro“ štýlu. Študenti sa obliekli do „retro“ oblečenia, mnohí sa vynašli a oslovili staršie ročníky, aby im pomohli s touto úlohou. My, pedagógovia, sme sa vrátili do detských a študentských čias, plných spomienok na vtedajšiu módu.

Našim dobrodincom

Poukázanie 2% z dane - ako na to v roku 2024

Tlačivo

„Človek sa nemusí hanbiť za všetky svoje sny a ambície. Nemusí sa báť, že zomrie skôr, ako začne skutočne žiť.“ Je mottom divadelného predstavenia Šeptuchy, ktorého sa zúčastnili žiaci našej školy 18.januára v Spišskom divadle. Ide o zdramatizovaný román o dospievaní, priateľstve a ľuďoch vo svojráznom regióne Podlasie na hranici medzi Poľskom a Bieloruskom, ktorý je zahalený v hmlách a opradený legendami o šeptuchách, ženách, ktoré vedia liečiť. Celým príbehom nás sprevádzala Dorotka s rozprávačkou v období ich dospievania. Bol to nezabudnuteľné.

Na začiatku bola jedna večerná nedeľná januárová SMS-ka. „Pani triedna, nemohol by som ísť ráno do Popradu darovať Damiánovi krv?“ Ani na chvíľu som so súhlasom uvoľnenia z vyučovania neváhala. „Je to naozaj obdivuhodný čin! Ak súhlasia rodičia, a Ty sa cítiš zdravotne v poriadku, vycestuj“!

A tak, náš Šimon Z., študent I. SV vycestoval v pondelok ráno do Popradu na určené pracovisko odberného centra Národnej transfúznej služby SR. Darovanie krvi je skutočným „darom života“, ktorý zdravý jedinec môže poskytnúť ľuďom chorým a po úrazoch. Je to veľmi prospešný, bezpečný a jednoduchý humánny krok. Jeden odber krvi môže zachrániť až tri ľudské životy. „Ja chcem však pomôcť nášmu spolužiakovi!“ vyhlásil.